Trenčiansky hrad nepochybne patrí medzi najväčšie dominanty nielen Trenčianskeho kraja, no i celého Slovenska. Ak premýšľate, kam na celodenný výlet práve v Trenčianskom kraji, odporúčam vám spojiť výlet do Trenčína s návštevou zrúcaniny hradu Beckov, rovnako ako som to urobila aj ja 🙂

Ako na hrad?

Prístup na Trenčiansky hrad je veľmi jednoduchý – rýchlo sa naň dostanete nielen autom, ale aj vlakom, prípadne autobusom (zastávka Trenčín, autobusová stanica, ktorá sa nachádza rovno pred vlakovou stanicou). Hneď, ako vystúpite z vlaku či autobusu, sa vám naskytne nádherný pohľad na majestátny hrad vypínajúci sa na skalnom brale.

Od stanice je to už len kúsoček a pri rezkom kroku ste tam do 20 minút. Prejdete cez parčík, podchod, okolo hotela Elizabeth, z ktorého sa môžete ísť pozrieť na známy rímsky nápis na trenčianskej hradnej skale.

O ňom sa však viac dozviete na prehliadke so sprievodcom. Od hotela Elizabeth sa dostanete k Trenčianskemu múzeu a ďalej sa pustíte smerom doľava nahor. Prejdete okolo množstva reštaurácií a taktiež tzv. Katovho domu, až sa pomaly, ale isto dostanete k vstupu do hradu s pokladňou.

Na hrad vedie cesta z mačacích hláv, takže ak plánujete ísť s kočíkom, bude to trochu hrkotať. Navyše, keďže kopec je pomerne strmý, poriadne si pri tlačení kočíka nahor zaposilňujete.

Trenčiansky hrad

Otváracie hodiny aj spolu s cenníkom nájdete na oficiálnych stránkach Trenčianskeho hradu.

Pri pokladni dostanete zadarmo mapku hradu spolu s krátkymi popismi jeho jednotlivých častí. Na mapke vám pani pokladníčka vyznačí, kam sa musíte dostaviť, ak sa chcete zúčastniť komentovanej prehliadky hradu. K tomuto miestu je to od pokladne cca 15 minút svižným krokom do veľmi strmého kopca.

Na výber tu máte totiž dva okruhy: malý okruh (A) a veľký okruh (B). Malý okruh absolvujete bez sprievodcu a sami si teda môžete prezrieť dolné nádvorie, studňu lásky, kasárne, hladomorňu, panskú kaplnku, Ľudovítov palác, či 39 metrov vysokú Matúšovu vežu, z ktorej sa vám naskytnú nádherné výhľady na Trenčín rozprestierajúci sa pod hradom a jeho okolie.

Veľký okruh absolvujete spolu so sprievodcom a máte možnosť vidieť všetko to, čo aj v malom okruhu plus rotundu, lapidárium, Barborin palác a Zápoľského palác. Okruh so sprievodcom trvá približne hodinu a pol, no na hrade sa môžete zdržať aj omnoho dlhšie, keďže miesta v malom okruhu si prezeráte sami a záleží od vás koľko času v nich strávite.

Fotografovanie je na hrade povolené a je bezplatné. Upozorním vás však, že rovnako ako aj v iných múzeách, je zakázané fotografovať s bleskom. Ten si teda vypnite, aby sme si tieto naše drahocenné zbierky zachovali, čo najdlhšie 🙂

Prehliadka

Počas prehliadky so sprievodcom sa toho dozviete mnoho nielen o histórii hradu, jeho majiteľoch, najmä Ilešháziovcoch, ale aj o jednotlivých expozíciách a zbierkových predmetoch, ktoré sa vo vnútri nachádzajú.

Komentovaná prehliadka

Zaujať vás počas komentovanej prehliadky môže rozsiahla zbierka obrazov, medzi ktorými sa vynímajú portréty už spomínaných Ilešháziovcov, ale taktiež portréty Márie Terézie, jej manžela Františka I. Lotrinského, ich syna Jozefa II a dcéry Márie Kristíny. Tá bola jej najobľúbenejšou dcérou, a preto jej dovolila, ako jedinej zo svojich detí, vydať sa z lásky. Vždy mi vŕtalo v hlave, prečo práve ona bola tou najobľúbenejšou dcérou. Náš sprievodca nám túto záhadu objasnil – narodila sa totiž v rovnaký deň ako Mária Terézia.

Taktiež si tu môžete porovnať dva obrazy Leopolda I. Habsburského aj s jeho manželkou Klaudiou Felicitas. Na prvých obrazoch, ktoré uvidíte sú obaja panovníci maliarom prikrášlení, zatiaľ čo na nasledujúcich obrazoch sú namaľovaní v „skutočnej podobe“. Máte teda možnosť pri Leopoldovi vidieť jeho typickú „habsburskú peru“. Zaujímalo by ma, či sa Leopoldovi toto pravdivé stvárnenie jeho podobizne pozdávalo a ako sa zaň maliarovi odvďačil.

Ďalšími zaujímavosťami v galérii hradu sú obraz koňa s dvoma zadkami, prípadne portrét šľachtica, ktorému sa za vami „otáča“ špička topánky, keď prechádzate okolo neho, a ktorého oči vás neustále sledujú, nech sa nachádzate kdekoľvek v miestnosti.

Okrem obrazov tu môžete vidieť zopár zachovaných pôvodných fresiek a rozsiahlu expozíciu archeologických nálezov z hradu a okolia, napríklad kostry muža a ženy nájdených v rotunde, mamutie zuby, množstvo kovových nástrojov, kachličiek a mincí, … V lapidáriu (z latinského lapis = kameň) vás čaká rozsiahla výstava kamenných predmetov nájdených na hrade. Medzi nimi vyniká napríklad kamenné umývadlo, dve sochy Jana Nepomuckého a bezhlavá Panna Mária.

Zbierky Trenčianskeho hradu sú naozaj obrovské a zaujímavé, no nedá mi nespomenúť aj menšiu chybičku krásy týchto zbierok, a tou sú popisy predmetov. Tieto popisy sú síce nalepené na vitrínach, v ktorých sú predmety vystavené, no tie nie sú očíslované. A tak sa veľmi ľahko stane, že návštevník nevie, čo jednotlivé predmety znamenajú, pretože nevie priradiť popis k danému predmetu. Navyše, v lapidáriu sa nachádza veľká zbierka kamenných predmetov, z ktorých sprievodca spomenie len zopár (z časových dôvodov), no mnohé z týchto predmetov nemajú vlastný popis. Rozumiem však, že nie každý má čas si pozrieť všetko dopodrobna a mnoho návštevníkov si túto chybičku krásy ani nevšimne.

Okrem zbierok a histórie vás sprievodca oboznámi aj s rôznymi povesťami týkajúcimi sa hradu. Medzi tie najznámejšie určite patrí povesť o Omarovi a Fatime. Podľa nej mala byť manželka tureckého pašu Omara, Fatima, zajatá Štefanom Zápoľským. Ten sa rozhodol ju prepustiť len pod podmienkou, že Omar na hrade vykope studňu. Tomu sa to malo podariť a manželku zo zajatia vykúpiť. Realita však bola podľa nášho sprievodcu úplne iná. Studňu totiž nekopal Omar, ale poddaní a hradná posádka. A zatiaľ čo sa Omarovi, podľa povesti, podarilo studňu  vykopať za tri roky, v skutočnosti bola studňa kopaná neskutočných 42 rokov a aj napriek tomu, že má hĺbku 80 metrov, sa na vodu nenarazilo.

Prehliadka bez sprievodcu

Trenčiansky hrad vás však neláka len bohatou expozíciou v samotnom hrade a výkladom sprievodcu! V hladomorni si môžete prezrieť menšiu expozíciu stredovekých mučiacich nástrojov (ide však o repliky).

V Letnej veži je zase výstava o rímskych nápisoch, ktorá však zíva prázdnotou a nie je isté, či sa na výstave ešte stále pracuje alebo je to jej finálna podoba.

V kasárňach ste si na prvom poschodí mohli do 1.9. 2019 prezrieť zbierku živočíchov. Išlo o kúsky z depozitára zoológie v Trenčianskom múzeu. Mňa, žiaľ, táto výstava vôbec neoslovila, keďže zoologické expozície považujem za pomerne morbídne. Druhé poschodie je však omnoho zaujímavejšie. Môžete si tu prezrieť niekoľko miniatúr Trenčianskeho hradu v jeho rôznych historických obdobiach, a taktiež rozsiahlu expozíciu zbraní. Táto expozícia by mala byť permanentná. Výstavu na treťom poschodí si to do 30.8. 2019 mohli užiť najmä malí návštevníci. Tu sa totiž nachádzala expozícia výtvorov postavených z lega spolu s detským kútikom.

Na dolnom nádvorí vás lákadiel čaká hneď niekoľko. Nájdete tu už spomínanú studňu lásky, občerstvenie, niekoľko stánkov so suvenírmi, dobové detské hry a v letných mesiacoch tu môžete natrafiť aj na sokoliarov s bohatým programom pre deti aj dospelých. Pri hodinovej veži taktiež nájdete aj toalety.

Trenčiansky hrad je perfektným miestom na výlet nielen pre veľkých, ale aj malých a každý si tu nájde niečo, čo ho zaujme 🙂