Na najvyššie položenom mieste Myjavskej pahorkatiny, Bradle, už z diaľky vidíte vypínajúcu sa majestátnu mohylu, miesto posledného odpočinku slovenského velikána Milana Rastislava Štefánika. S ideou pohrebu a následnej výstavby pamätníka na Bradle prišiel známy architekt a Štefánikov priateľ, Dušan Samuel Jurkovič. To, že mohyla predstavuje významný monument slovenského národa, dokazuje aj fakt, že patrí medzi pamiatky Európskeho kultúrneho dedičstva.

Ako na Mohylu?

Na Mohylu M. R. Štefánika som sa vybrala peši z jeho rodného domu v Košariskách. Rozhodla som sa totiž absolvovať rovnakú trasu, po ktorej kedysi kráčaval samotný Štefánik. Ten vraj často chodieval zo svojich rodných Košarísk na vrchol Bradla, odkiaľ potom obdivoval prekrásnu kopaničiarsku prírodu a sledoval jagavú hviezdnu oblohu. Ide o trasu dlhú približne 4 km, ktorá mi zabrala okolo hodiny a pol. Keď vyjdete z jeho rodného domu, choďte smerom k hlavnej ceste a zabočte smerom vľavo a potom už len sledujte žltú značku, ktorá vás dovedie na chrbát Bradla, kde sa napojíte na zelenú značku, ktorá vás zavedie až priamo na mohylu M. R. Štefánika. Táto značka by vás zaviedla aj na vrch Hrombaba, avšak v tomto prípade by ste na rázcestí v lese museli zabočiť vľavo.

Na mohylu sa dá dostať aj z mestečka Brezová pod Bradlom, buď autom po asfaltovej ceste až na vrchol, kde môžete aj zaparkovať, prípadne po žltej cyklotrase aj na bicykli. Túto cestu tiež môžete využiť, aj keď ste prišli na Brezovú autobusom.

Mohyla M. R. Štefánika

Mohyla vypínajúca sa na Bradle je miestom posledného odpočinku slovenského astronóma, letca, fotografa, diplomata, zakladateľa československých légií, ktorý sa vo výraznej miere zaslúžil o vznik 1. ČSR, Milana Rastislava Štefánika. Štefánik tragicky zahynul spolu so svojou talianskou posádkou (poručíkom Giottom Mancinelliom Scottim, seržantom Umbertom Merlinom a mechanikom-rádiotelegrafistom Gabrielom Aggiustom) pri návrate do svojej oslobodenej a novovytvorenej vlasti v roku 1919 blízko Ivanky pri Dunaji.

Štefánik spolu s Talianmi boli na Bradle pochovaní 11.5.1919 a jeho pohrebu sa zúčastnilo neuveriteľných 30 000 ľudí. Nasledujúci rok vznikla národná zbierka a začali sa zbierať financie na stavbu mohyly. Základný kameň bol položený 4.5.1924. Architektom tohto pamätníka a pietneho miesta je Štefánikov dobrý priateľ Dušan Jurkovič. Viac informácií o tvorcovi mohyly a monumente samotnom vám ponúka aj Pamätná izba Dušana Jurkoviča v Brezovej pod Bradlom umiestnená v Národnom dome Štefánikovom.

Štefánikova mohyla bola vybudovaná za 280 dní. Je obložená kamennými kvádrami z travertínu, ktorý bol dovezený zo Spišských Vlách v neuveriteľných 194 vagónoch. Mohyla má obdĺžnikový pôdorys a skladá sa z dvoch priestranných terás a kvádrovej tumby (náhrobku). V jej rohoch sa tiež nachádzajú štyri 12-metrové obelisky symbolizujúce štyri obete leteckého nešťastia a zároveň aj štyri krajiny, v ktorých Štefánik pôsobil. Pod vrcholom Mohyly v hĺbke 10 m sa nachádza verejnosti neprístupná hrobka Štefánika a dvoch členov jeho talianskej posádky, pozostatky Mancinelliho boli totiž v roku 1921 prevezené do jeho vlasti.

Mohyla bola v roku 1968 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku a v roku 2009 bola dokonca zapísaná do zoznamu Európskeho kultúrneho dedičstva, čo len podčiarkuje medzinárodný význam osobnosti, ktorou Štefánik bol a stále je.

Pod Mohylou sa v súčasnosti stavia turistické informačné centrum, takže v súčasnosti si suveníry a občerstvenie môžete zakúpiť jedine na chate Bradlo. Musíte zísť na príjazdovú asfaltovú cestu a vybrať sa vpravo. Lesný chodník vás už zavedie k chate. Pod Mohylou bol nainštalovaný ďalekohľad, vďaka  ktorému naozaj uvidíte doďaleka.

Zo samotnej mohyly sa vám tiež naskytne nádherný výhľad na okolitý kopaničiarsky kraj. Na juhozápad je to mesto Brezová pod Bradlom, na juhovýchode uvidíte rodnú obec Štefánika, Košariská, na severozápade sa zas vypína zrúcanina majestátneho hradu Branč a na východe za priaznivého počasia zazriete aj Čachtický hrad.

Štefánik bol teda na svoj posledný odpočinok uložený v lone prírody blízko ku hviezdam, ktorým zasvätil veľkú časť svojho života a s výhľadom na svoj rodný kraj, ktorý tak miloval a za ktorý tak tvrdo bojoval, veď ako sám povedal, „Som Slovák telom i dušou – neznám lásky polovičatej.“